SpäťPrístupnosť a zrozumiteľnosť prostredia, produktov, služieb, informácií a komunikácie je veľmi dôležitým nástrojom procesu inklúzie osôb so zdravotným znevýhodnením do života spoločnosti. Ustanovenia súvisiace s prístupnosťou sú zakotvené v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím v článku 9 Prístupnosť. Prístupnosť nie je však iba právom, ale aj potrebou v rámci tvorby udržateľných systémov - v kontexte fyzického prostredia hovoríme o udržateľnej architektúre.
Prístupnosť je prínosná pre rôzne skupiny užívateľov, ktorým môže prostredie sťažovať normálne „fungovanie“, prácu alebo zapájanie sa do spoločných aktivít. Uvádza sa, že prístupnosť je potrebná pre cca 30 % populácie. V bariérovom prostredí sú okrem ľudí s telesným postihnutím a seniorov s rôznymi zdravotnými problémami v určitých situáciách hendikepovaní napríklad veľmi vysokí alebo nízki ľudia, deti, rodičia s kočíkmi, cestujúci s kuframi, prevádzkovatelia pri zásobovaní, ale aj ľudia s poúrazovými a pooperačnými stavmi, chronicky chorí ľudia a iní, u ktorých môže byť výkonnosť znížená v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu alebo kondície…
Tvorbu prístupného prostredia je potrebné vnímať vo viacerých súvislostiach:
- ako ľudsko-právny princíp – ktorý je založený na právnom, bezpečnom a spravodlivom svete pre všetkých; znevýhodnené skupiny obyvateľov majú mať zabezpečenú prístupnosť k prostrediam, produktom, službám, informáciám a komunikácii na rovnakom základe s ostatnými bez akejkoľvek formy diskriminácie alebo segregácie, prístupnosť možno vnímať ako právo, ktoré je právne vymáhateľné na základe prijatého Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
- ako prvok sociálnej udržateľnosti – všetky ľudské činnosti a aktivity musia uspokojovať široké spektrum ľudských potrieb v súlade so zásadami sociálnej spravodlivosti, ľudskej dôstojnosti, inklúzie a participácie tak, aby bola súčasne zachovaná príroda (ekologický princíp) a jej reprodukčná schopnosť pre ďalšie generácie; v dokumentoch EU sa uvádza požiadavka na udržateľný a inkluzívny rast, ktorý sa odvoláva na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv a začleňovanie ľudí so zdravotným postihnutím aj prostredníctvom uplatňovania prístupnosti.
- ako prvok ekonomickej udržateľnosti – prístupnosť má do určitej miery vplyv aj na ekonomiku štátov, lebo prístupnosť je potrebné vnímať v súvislosti so starnutím populácie, ako aj s riešením problémov zdravotného postihnutia. V rôznych ekonomických štúdiách sa odporúča správne navrhovať investície do ľudí so zdravotným postihnutím, ktoré maximalizujú ich funkčné schopnosti a zároveň je potrebné odstrániť prekážky, ktoré bránia ich prístupu k sociálnym a ekonomickým príležitostiam; v tomto kontexte prístupnosť prostredí, produktov, programov, služieb a komunikácie zvyšuje funkčné schopnosti ľudí so zdravotným postihnutím a znižuje mieru odkázanosti na sociálny systém.
Po niekoľkoročnej práci skupiny európskych odborníkov boli prijaté nové európske normy, ktoré majú zásadný vplyv na presadzovanie prístupnosti v európskych krajinách.
