Prístupnosť budov, v ktorých ľudia vykonávajú svoje zamestnanie a prostredníctvom neho si vytvárajú ekonomické podmienky pre napĺňanie svojich životných potrieb, sa vníma ako zásadná požiadavka aj pre osoby so zdravotným postihnutím. Zamestnávanie a pracovné prostredie vhodné pre všetkých je súčasťou ľudských práv, na ktoré je zameraný aj Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej DPOZP). 

 

V DPOZP je v článku 27. Práca a zamestnávanie ustanovené, že osoby so zdravotným postihnutím majú „právo na možnosť živiť sa slobodne zvolenou prácou alebo prácou prijatou na trhu práce a právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné osobám so zdravotným postihnutím... aby sa pre osoby so zdravotným postihnutím na pracovisku realizovali primerané úpravy“. Účasť osôb so zdravotným postihnutím na trhoch práce v jednotlivých krajinách do značnej miery reflektuje vyspelosť týchto štátov a ich sociálnu angažovanosť.  

 

Odstraňovanie bariér, ktoré bránia vstupu na pracovný trh osobám so zdravotným postihnutím, sa realizuje vo viacerých rovinách. Na prvom mieste je to zabezpečenie vhodného vzdelania prostredníctvom inkluzívnych vzdelávacích postupov a prípravy na prácu pomocou odborníkov – agentúr podporovaného zamestnávania. Ľudia so zdravotným postihnutím však čelia predovšetkým architektonickým bariéram, ktoré sťažujú fyzický prístup k zamestnaniu. Pri tvorbe pracovísk je potrebné predchádzať rôznym prekážkam a architektonickým bariéram - pri prijímacích pohovoroch, následne v skutočnom pracovnom prostredí a tiež pri účasti na spoločenských udalostiach so spolupracovníkmi. Pri tvorbe univerzálne prístupného prostredia sa tiež sústreďujeme na tvorbu orientačných systémov a na zabezpečenie prístupu k informáciám pri hľadaní či výkone práce napr. pre ľudí so zrakovým, sluchovým alebo mentálnym postihnutím.