Univerzálne navrhovanie je metóda tvorby rôznych prostredí s cieľom, aby ich mohli používať všetci ľudia. Na rozdiel od pôvodných zaužívaných postupov (kde bol mierkou tzv. priemerný užívateľ), univerzálne navrhovanie sa snaží pri tvorbe zohľadňovať rôznorodosť užívateľov a ich rôzne fyzické, zmyslové a mentálne danosti. Základným cieľom je, aby boli prostredia prístupné a zrozumiteľné pre maximálne možnú časť obyvateľstva, nezávisle na ich veku, schopnostiach a obmedzeniach. Pre dosiahnutie týchto cieľov je potrebný komplexný prístup architekta v urbanistických, architektonických aj dizajnérskych riešeniach v súlade so 7 princípmi univerzálneho navrhovania.
V Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je univerzálne navrhovanie odporúčanou metódou, v článku 2 je definícia univerzálneho navrhovania:
univerzálny dizajn „je navrhovanie výrobkov, prostredí, programov a služieb tak, aby ich mohli využívať v najväčšej možnej miere všetci ľudia bez nevyhnutnosti úprav alebo špeciálneho dizajnu; „univerzálne navrhovanie“ nevylučuje asistenčné zariadenia pre určité skupiny osôb so zdravotným postihnutím, ak je to potrebné”.
Z uvedenej definície je zrejmé, že sa nejedná o navrhovanie alebo tvorbu prostredí špeciálne pre osoby so zdravotným postihnutím, ale o navrhovanie pre „všetkých ľudí“. Ľudia so zdravotným postihnutím majú byť začlenení do spoločnosti „na rovnakom základe s ostatnými“ a teda nemajú byť pre nich vytvorené osobitné riešenia. Univerzálne navrhovanie je potrebné vnímať v kontexte prístupnosti pre všetkých, ktorá je opísaná v článku 9 Prístupnosť.
Ak je potrebné, môžu sa pri tvorbe prostredí použiť „asistenčné zariadenia a technológie“ pre určité skupiny osôb, ktoré im pomáhajú kompenzovať ich zdravotné postihnutie (napr. pomôcky na prekonanie existujúcich bariér v stavebnom prostredí, pomocné načúvacie systémy pre ľudí s poruchami sluchu, orientačné pomôcky alebo špeciálne softvéry pre ľudí s poruchami zraku a podobne).
Keď kolektív pod vedením Ronalda Mace tvoril sedem princípov univerzálneho navrhovania mal na mysli hlavne tvorbu stavebného prostredia a tvorbu produktov (tovarov). Neskôr sa tieto princípy rozšírili do ďalších oblastí života. Dnes možno univerzálne navrhovanie uplatňovať v týchto oblastiach:
- pri tvorbe fyzického prostredia – v urbanizme, v architektúre, v doprave,
- v priemyselnom dizajne – pri tvorbe prístupných výrobkov a tovarov,
- pri poskytovaní služieb – pri tvorbe prístupných programov a prístupných alternatívnych foriem komunikácie pri poskytovaní služieb,
- pri informačno-komunikačných technológiách – sprístupnenie rôznych médií a informačných technológií,
- vo vzdelávaní – sprístupnenie vzdelávacích programov v rámci inkluzívneho vzdelávania.
Viac informácii o aplikácii univerzálneho navrhovania je v časti Prístupnosť.