Výklad článku 9 Prístupnosť

Výklad článku 9 Prístupnosť 

Všeobecný komentár č. 2 Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k čl. 9 Prístupnosť

Organizácia spojených národov vydala niekoľko publikácií, v ktorých poskytuje výklad článku 9 Prístupnosť k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len Dohovor) a kde zdôrazňuje potrebu implementácie tohto článku do legislatívnych ustanovení zmluvných štátov a následne aj do praxe. Napríklad Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím vydal všeobecnú pripomienku „General Comment No. 2 (2014)”, v ktorej vykladá nielen normatívny obsah článku 9 Prístupnosť a povinnosti zmluvných strán Dohovoru, ale uvádzajú sa v nej aj súvislosti prístupnosti s ostatnými článkami Dohovoru. Uvedené sú napríklad tieto vybrané súvislosti:

  • odopieranie bezbariérového prístupu k fyzickému prostrediu, doprave, informáciám a službám poskytovaným verejnosti je považované za čin diskriminácie na základe zdravotného postihnutia, ktorý je v rozpore s článkom 5 Dohovoru (Rovnosť a nediskriminácia);     
  • pre naplnenie článku 8 (Zvyšovanie povedomia) v rámci zvyšovania povedomia verejnosti by sa malo zdôrazňovať, že povinnosť dodržiavať štandardy prístupnosti platí pre verejný aj súkromný sektor, má sa podporovať uplatňovanie univerzálneho navrhovania, ako aj fakt, že navrhovanie prístupného prostredia je potrebné aplikovať už od počiatočných fáz projektovania;  
  • pre naplnenie článku 11 (Rizikové situácie a núdzové humanitárne situácie) majú byť osobám so zdravotným postihnutím prístupné aj pohotovostné a záchranné služby v rizikových situáciách, počas prírodných katastrof alebo ozbrojených konfliktov;  
  • pre naplnenie článku 13 (Prístup k spravodlivosti) je potrebné zabezpečiť bezbariérovú prístupnosť budov, v ktorých sídlia orgány na presadzovanie práva a súdnictva; všetky súvisiace informácie a komunikácia majú byť zabezpečené s ohľadom na nároky osôb so zdravotným postihnutím, 
  • pre naplnenie článku 16 (Ochrana pred vykorisťovaním, násilím a zneužívaním) majú byť všetky obydlia, podporné služby a prijaté postupy prístupné s cieľom poskytnúť efektívnu a zmysluplnú ochranu pred násilím, zneužívaním a vykorisťovaním osôb so zdravotným postihnutím, najmä žien a detí,  
  • pre naplnenie článku 19 (Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti) má byť zabezpečená bezbariérová prístupnosť prostredia, dopravy, informačných a komunikačných technológií, ako aj služieb, lebo prístupnosť je podmienkou pre začlenenie ľudí so zdravotným postihnutím do ich miestnych komunít a pre zabezpečenie ich nezávislého života, 
  • pre naplnenie článku 21 (Sloboda prejavu a presvedčenia a prístup k informáciám) majú byť prístupné všetky  informačné a komunikačné technológie, aby mohli osoby so zdravotným postihnutím uplatňovať právo na slobodu prejavu a presvedčenia vrátane slobody vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie a myšlienky na rovnakom základe s ostatnými, a to prostredníctvom všetkých foriem komunikácie podľa vlastného výberu; článok 21 požaduje od zmluvných štátov, aby uznali a podporovali používanie posunkových jazykov, Braillovho písma, augmentatívnej a alternatívnej komunikácie, ako aj ďalších prístupných prostriedkov, spôsobov a formátov komunikácie (ďalej len  „prístupné formáty komunikácie“) – toto je potrebné aj v súlade s článkami 24 (Vzdelávanie), 27 (Práca a zamestnávanie), 29 (Účasť na politickom a verejnom živote) a 30 (Účasť na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách a športe),
  • pre naplnenie článku 24 (Vzdelávanie) je nevyhnutné, aby bola zabezpečená bezbariérovo prístupná doprava do škôl, prístupné musia byť školské budovy a areály, informačno-komunikačné systémy a študijné materiály; celé vzdelávacie prostredie a s tým súvisiace procesy musia byť navrhnuté tak, aby boli vytvorené podmienky na štúdium a aby umožnili rovnosť a začlenenie študentov so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými, 
  • pre naplnenie článku 25 (Zdravie) je nutné zabezpečiť bezbariérový prístup do všetkých priestorov, kde sú poskytované služby zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrany, všetky informačné a komunikačné činnosti týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti musia byť poskytované v prístupných formátoch komunikácie, 
  • pre naplnenie článku 27 (Práca a zamestnávanie) je potrebné si uvedomiť, že osoby so zdravotným postihnutím nemôžu účinne využívať svoje pracovné a zamestnanecké práva, ak je pracovisko samo o sebe neprístupné, rovnako všetky informácie týkajúce sa práce, inzeráty o pracovných ponukách, výberových konaniach, ako aj komunikácia na pracovisku, ktorá je súčasťou pracovného procesu, musia byť poskytované v prístupných formátoch komunikácie; pracoviská majú byť prístupné vo verejnom aj v súkromnom sektore,
  • pre naplnenie článku 28 (Primeraná životná úroveň a sociálna ochrana) zmluvné štáty majú prijať potrebné opatrenia, aby boli zabezpečené také opatrenia a služby sociálnej starostlivosti, ktoré sú poskytované v bezbariérovo prístupných budovách a služby musia byť poskytované v prístupných formátoch komunikácie; programy sociálneho bývania majú ponúkať bývanie, ktoré je prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím a seniorov,
  • pre naplnenie článku 29 (Účasť na politickom a verejnom živote) osoby so zdravotným postihnutím nie sú schopné vykonávať uvedené práva rovnocenne a efektívne, ak by zmluvné štáty nezabezpečili prístupnosť vo všetkých oblastiach - volebných postupoch a volebných miestnostiach; volebné materiály musia byť ľahko zrozumiteľné a poskytované v prístupných formátoch komunikácie, 
  • Pre naplnenie článku 30 (Účasť na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách a športe) osoby so zdravotným postihnutím majú právo participovať na kultúrnych, rekreačných, záujmových a športových aktivitách – je potrebné zabezpečiť prístup ku kultúrnym podujatiam a kultúrnym materiálom v prístupných formátoch komunikácie - k televíznym programom, filmom, divadlu a iným kultúrnym aktivitám a zabezpečiť bezbariérový prístup do budov určených na kultúrne aktivity, ako sú divadlá, múzeá, kiná, knižnice a služby pre turistov; zabezpečenie prístupnosti kultúrnych a historických pamiatok, ktoré sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva môže byť za určitých okolností problém, avšak zmluvné štáty sú povinné usilovať o to, aby tieto kultúrne pamiatky bezbariérovo sprístupnili; 
  • pre naplnenie článku 32 (Medzinárodná spolupráca) je potrebné podporovať medzinárodnú spoluprácu, ktorá je významným nástrojom pri podpore a výskume  prístupnosti a univerzálneho navrhovania; všetky nové investície vykonané v rámci medzinárodnej spolupráce majú byť použité aj na účely odstránenia existujúcich bariér a na zabránenie vzniku nových prekážok; rovnako je dôležitá spolupráca pri tvorbe medzinárodných štandardov prístupnosti, na príprave ktorých sa musia podieľať aj osoby so zdravotným postihnutím, 
  • pre naplnenie článku 33 (Vykonávanie dohovoru na vnútroštátnej úrovni a monitorovanie) je potrebné zabezpečiť kontrolu naplnenia článku 9 Prístupnosť, ktorý  je kľúčovým aspektom pri procese národného a medzinárodného monitorovania z pohľadu napĺňania všetkých ustanovení Dohovoru; zmluvné štáty sú povinné zriadiť kontaktné miesta v rámci svojich vlád pre záležitosti týkajúce sa plnenia Dohovoru, rovnako musia vytvoriť národné rámce pre monitorovanie implementácie Dohovoru, ktoré zahŕňajú jeden alebo viac nezávislých kontrolných mechanizmov;  procesy národného a medzinárodného monitorovania plnenia ustanovení Dohovoru by sa mali uskutočniť prístupným spôsobom v alternatívnych formátoch komunikácie, ktorý podporuje a zabezpečuje účasť osôb so zdravotným postihnutím a ich reprezentatívnych organizácií na tomto procese.