Univerzálne navrhovanie

Sociálna udržateľnosť úzko súvisí s prístupnosťou, pretože je jednou z podmienok sociálneho začlenenia znevýhodnených skupín obyvateľstva do života komunity na základe princípu sociálnej spravodlivosti. Ciele sociálnej udržateľnosti a prístupnosti (sociálnej, fyzickej aj virtuálnej) boli zadefinované napríklad na konferencii v Rio de Janeiro v roku 2004 – v Deklarácii o sociálnej udržateľnosti, zdravotnom postihnutí a starnutí. V zmysle deklarácie je potrebné zabezpečiť udržateľný rozvoj, ktorý zodpovedne napĺňa potreby všetkých ľudí a ich ľudské a sociálne práva – bez ujmy na životoch a živých zdrojoch pre budúce generácie, najmä pre naše deti a ich deti“¹.

Podľa autorov dokumentu OSN „Prístupnosť a rozvoj“, je prístupnosť celosvetovou verejnou hodnotou , lebo „prispieva k zlepšeniu spoločenského blahobytu“ a „prístupnosť môže hrať významnú úlohu v rozvoji: mnoho percent svetovej populácie všetkých vekových kategórií môže profitovať z prístupnosti a postupného odstraňovania prekážok, ktoré bránia ich plnej a účinnej účasti na spoločenskom živote a rozvoji“². V tomto dokumente sa tiež uvádza, že rozvojová agenda po roku 2015 by mala obsahovať aj záväzok sprístupniť prostredie vo všetkých sektoroch a systémoch spoločnosti na základe rovnosti pre všetkých. Prístupnosť je potrebné vnímať ako investíciu a nie ako otázku nákladov, čo si vyžaduje zmenu myslenia a politík. Ciele by nemali byť postavené na vyrovnávaní príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím, ale na opatreniach, ktoré zabezpečia prístupnosť systémov pre všetkých ľudí prostredníctvom uplatňovania princípov univerzálneho navrhovania.