Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím

Povinnosť súvisiaca so zabezpečením prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím je zakotvená vo viacerých medzinárodných dokumentoch zameraných na ochranu ľudských práv. Okrem medzinárodných zmlúv - Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach je z hľadiska naplnenia práv ľudí so zdravotným postihnutím najvýznamnejšou medzinárodnou zmluvou Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“). 

Dohovor sa opiera o osem základných princípov vysvetlených v článku 3, ktoré sa postupne rozvíjajú v celom znení dohovoru:

  1. Rešpektovanie prirodzenej dôstojnosti, individuálnej autonómie vrátane slobody robiť vlastné rozhodnutia a nezávislosti osôb
  2. Nediskriminácia
  3. Plná a efektívna účasť a začlenenie do spoločnosti
  4. Rešpektovanie odlišnosti a akceptovanie osôb so zdravotným postihnutím ako súčasť ľudskej rozmanitosti a ľudskosti
  5. Rovnosť príležitostí
  6. Prístupnosť
  7. Rovnosť medzi mužmi a ženami
  8. Rešpektovanie rozvíjajúcich sa schopností detí so zdravotným postihnutím a rešpektovanie práva detí so zdravotným postihnutím na zachovanie ich identity.

 

Prezident Slovenskej republiky podpísal Dohovor a Opčný protokol dňa 26. septembra 2007. Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom  a Opčným protokolom  vyslovila súhlas 9. marca 2010 a rozhodla, že dohovor je medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky dohovor a Opčný protokol ratifikoval 28. apríla 2010. Pre Slovenskú republiku nadobudli tieto zmluvy platnosť 25. júna 2010. 

 

Úplné znenie Dohovoru

Dohovor v ľahko čitateľnom formáte

Prístupnosť

Dohovor zahŕňa prístupnosť ako jednu zo svojich kľúčových a hlavných zásad. Ide o nutný predpoklad efektívneho a rovnakého uplatňovania občianskych, politických, ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv osobami so zdravotným postihnutím.  Článok 9 dohovoru ukladá EÚ a členským štátom ako zmluvným stranám povinnosť, aby v rozsahu svojich právomocí prijali vhodné opatrenia na zabezpečenie prístupnosti. V článku 3 sa na prístupnosť poukazuje ako na všeobecnú zásadu dohovoru, ktorá sa má posudzovať v spojitosti s uplatňovaním práv a základných slobôd všetkých článkov dohovoru. Výklad článku 9 Prístupnosť je vo Všeobecnom komentári č. 2 výboru OSN k článku 9 Prístupnosť : 

Výklad článku 9 Prístupnosť

Výber zo všeobecného komentára č. 2

Prístupnosť je právne vymáhateľná na základe ustanovení národných a medzinárodných právnych predpisov týkajúcich sa ochrany ľudských práv a základných slobôd.

Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie jasne stanovuje právo na prístup ako súčasť medzinárodného práva.

Občan, ktorý sa cíti byť diskriminovaný z dôvodu, že prostredie alebo služba nie sú pre neho prístupné, môže sa domáhať ochrany svojich práv na základe Zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), alebo na základe ratifikovaného Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, článku 9 Prístupnosť. 

V prípade, ak sa občan domnieva, že nie je zabezpečená prístupnosť, môže sa s podnetom obrátiť aj na Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Jedným z oprávnení Úradu komisára je aj navrhovanie opatrení, ktoré zlepšia a zabezpečia bezbariérový prístup. Európsky súd pre ľudské práva môže prijať podnet len vtedy, ak boli vyčerpané všetky právne kroky na národnej úrovni. 

Link na Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím

Univerzálne navrhovanie

Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím preferuje univerzálne navrhovanie ako vhodnú metódu na zabezpečenie prístupnosti (článok 9). Definuje univerzálne navrhovanie (článok 2): 

„Univerzálny dizajn“ znamená navrhovanie produktov, prostredí, programov a služieb tak, aby ich mohli v čo najväčšom rozsahu používať všetci ľudia bez potreby úprav alebo špecializovaného dizajnu. Univerzálny dizajn nevylučuje pomocné zariadenia pre konkrétne skupiny osôb so zdravotným postihnutím, ak je to potrebné.