Späť na stavbyBezbariérovosť verejných priestorov sa stáva jedným zo základných princípov života v sídlach a ich mobility. Podstata verejného priestoru spočíva v téze, že je skutočne verejný, teda všetkým prístupný a všetkými užívateľný. Svet sa stáva stále viac urbanizovaným, viac ako 50 % populácie žije v mestách. V roku 2050 sa predpokladá, že 6,5 miliárd ľudí bude žiť v mestskom prostredí v roku 2050. Pritom cca 15% populácie tvoria ľudia so zdravotným postihnutím, teda v mestách bude žiť jedna miliarda ľudí so zdravotným postihnutím.
Podľa organizácie UN-Habitat „Verejné priestory sú miesta vo verejnom vlastníctve alebo užívané verejnosťou, bezbariérovo prístupné a príjemné, pre všetkých zadarmo a bez motívu zisku. Verejné priestory sú kľúčovým prvkom individuálneho a spoločenského prospechu, miesta komunitného spoločenského života, sú vyjadrením diverzity ich spoločného prírodného a kultúrneho bohatstva a základom ich identity.
Cieľom projektu Podpora univerzálneho navrhovania je navrhovať verejné priestory tak, aby boli prístupné nielen pre seniorov, deti alebo osoby s trvalým alebo dočasným zdravotným postihnutím, ale rovnako pre všetkých. Projekt sa sústreďuje najmä na kľúčové verejné urbánne priestory – ulice, námestia, parky, nábrežia. Vzhľadom k jedinečnosti každého sídla je aj verejný priestor v každom sídle jedinečný a to nielen fyzicky, ale aj svojimi užívateľmi. Urbanistická koncepcia verejných priestorov, ich stvárnenie a riešenie ich detailov vyžaduje originálny prístup. Tak sa verejný priestor stáva aj dôležitou súčasťou genius loci daného sídla. Téza slušného mesta vyžaduje, aby táto jedinečnosť nebola daná len estetickými parametrami fyzického prostredia, ale najmä empatiou k jeho užívateľom, ako to deklarujú Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj a Urbánna agenda pre EÚ (Amsterdamský pakt). Potrebu univerzálneho navrhovania v riešení verejných priestorov presadzuje HABITAT III – Nová urbánna agenda (Quito 2016) - deklarácia o udržateľných mestách a ľudských sídlach pre všetkých. Táto deklarácia predstavuje súbor záväzkov prístupových štátov, medzi nimi aj SR. Problematiky univerzálneho navrhovania sa najviac dotýka záväzok č. 36:
Zaväzujeme sa, že budeme v mestách a ľudských sídlach presadzovať zavádzanie vhodných opatrení, ktoré osobám so zdravotným postihnutím umožnia rovnaký prístup k fyzickému prostrediu miest ako majú ostatní, a to najmä prístup k verejným priestranstvám, verejnej doprave, bývaniu, vzdelávacím a zdravotníckym zariadeniam, prostriedkom informovania verejnosti a komunikácie s verejnosťou, vrátane informačných a komunikačných technológií a systémov a k ďalším zariadeniam a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti, a to v mestských aj vidieckych oblastiach.
Projekt PUN požiadavky deklarácie rozširuje na všetky skupiny obyvateľstva bez rozdielu pohlavia, veku či zdravotného stavu.
VÝSKUMNÁ SKUPINA VEREJNÝCH PRIESTOROV
Problematiku univerzálnosti verejných priestorov sa skúma v jej dvoch základných dimenziách:
- v urbanistickej dimenzii je cieľom projektu identifikovať urbanistické bariéry* na úrovni sídelnej aj zonálnej a navrhnúť zásady urbanistického navrhovania vychádzajúce najmä z tézy sídiel krátkych vzdialeností,
- v architektonickej dimenzii je verejný priestor vnímaný ako stavba, v ktorom je cieľom identifikácia bariér* prostredia a spôsobov ich eliminácie v navrhovaní nových verejných priestorov. Výstupom bude vytvorenie zásad, pravidiel a normatívov pre navrhovanie a projektovanie verejného priestoru ako novostavby alebo jeho prestavby.
*Bariérami rozumieme celý komplex prvkov a javov, ktoré bránia alebo obmedzujú plnohodnotné užívanie verejného priestoru.
RIEŠITEĽSKÝ KOLEKTÍV
prof. Ing. arch. Bohumil KOVÁČ, PhD. - vedúci výskumnej skupiny
Ing. arch. Lucia ŠTEFANCOVÁ, PhD.
Ing. arch. Karol GÖRNER, PhD.
