ABSTRAKT

Vo svetle súčasnej pandemickej krízy, sú architektúra a verejné priestranstvá, ako primárne elementy formujúce naše žité prostredie, vystavované čoraz vyšším požiadavkám na flexibilitu a adaptabilitu. Boli sme svedkami zmien zabehnutých konvencií, ktoré sa pretavovali do nových médií, zavedenia sociálneho dištancu, zmeny využívania interiérov, rozvoľnenia verejného života aj do dosiaľ menej využívaných verejných priestorov.

Vo všeobecnosti môže byť architektúra považovaná za neflexibilné odvetvie, kde ad hoc reakcia je veľmi náročná. Krátky čas a nevyhnutnosť adaptovania súčasným požiadavkám však dal do pozornosti využitie nenáročných prvkov dočasnej architektúry.

Článok prezentuje viacero prípadových štúdií, s dôrazom na stavby bez medicínskej funkcie. Priniesli funkčnú, ale aj estetickú kvalitu? Sú uplatniteľné pravidlá univerzálneho dizajnu, a tak tieto realizácie prístupné všetkým? Ukáže sa dočasné saturovanie funkcií vo verejnom priestore cestou pre zastabilizované mestské štruk-túry?