Múzeum Enza Ferrariho

Museo Casa Enzo Ferrari

Lokalita: Modena, Taliansko

Architekt: Future Systems

Rok: 2012

Foto: Ing. arch. Michal Kacej

Múzeum Enza Ferrariho je významným dopravným múzeom venovaným životu a dielu automobilového pretekára a zakladateľa značky pretekárskych a športových automobilov Ferrari – Enza Ferrariho, ale rovnako značke Ferrari, s ktorou bol jeho život úzko spätý. Mesto Modena sa v roku 2004 rozhodlo urobiť z rodiska Enza Ferrariho múzeum. Koncept múzea navrhol architekt Jan Kaplický a jeho štúdio Future Systems. Po náhlom architektovom úmrtí projekt dokončila jeho spolupracovníčka Andrea Morgante, zodpovedná aj za návrh interiéru. Nová budova múzea susedí s domom rodiny Ferrari z 19. storočia a pripojenou dielňou, v ktorej otec Alfredo Ferrari výrábal panely pre vlaky. Nová budova je vysoká 12 metrov – rovnako, ako výška historického domu, pri ktorom je situovaná. Napriek extrovertnej forme, farbe a technológii novej stavby je komponovaná ako gesto otvorenej ruky, ktorá chráni historickú budovu.

Celkovo múzeum zaberá plochu viac ako 5.000 m², z ktorých  3.000 m² pozostáva z výstavnej plochy, miestnosti na podujatia, multifunkčnej miestnosti, obchodu a kaviarne. 

Komplex pozostáva z dvoch častí – zrekonštruovanej budovy, ktorá bola kedysi domom a dielňou otca Enza Ferrariho Alfreda a nového futuristické krídla v tvare obrovskej žltej kapoty automobilu. 5.000 hliníkových panelov, ktoré tvoria povrch strechy, boli vyrobené technológiou, ktorá sa používa pri konštrukciách trupov lodí. V priestoroch novej budovy je vystavená stála expozícia, ktorá ukazuje niektoré z najznámejších automobilov vyrobených značkou Ferrari. Automobily sú prezentované ako umelecké diela, izolované jeden od druhého, niekedy umiestnené na podstavci, aby boli zvýraznené všetky ich detaily a boli možné pohľady z rôznych uhlov. V interiéri prevládajú dve hlavné farby, biela a žltá, aby sa zdôraznila farba vystavovaných automobilov, ktoré sú prevažne lakované slávnou červenou farbou. V hlavnom otvorenom expozičnom priestore je možné naraz vystaviť až dvadsaťjeden automobilov. Doplnková expozícia sa nachádza pozdĺž obvodovej steny. V spodnej časti rampy a priamo pod vchodom je audiovizuálna miestnosť, ktorá je trvalou súčasťou expozície.

Sklenená fasáda je pôdorysne zakrivená a naklonená. Sklenené tabule sú podopreté tenkými predpätými oceľovými lankami, aby bola dosiahnutá čo väčšia transparentnosť fasády. Pri návrhu budovy bol kladený dôraz na environmentálnu udržateľnosť projektu. V letných mesiacoch termosenzor aktivuje okná na fasáde a v strešných svetlíkoch a umožní cirkuláciu chladného vzduchu. 50% vnútorného objemu hlavnej výstavnej budovy je umiestnených pod úrovňou zeme a využíva geotermálnu energiu na vykurovanie a chladenie budovy. Ide vôbec o prvú budovu múzea v Taliansku, ktorá využíva geotermálnu energiu. Okrem toho sú v rámci eco-friendly konceptu budovy použité fotovoltaická technológia a systémy na recykláciu vody.

Prípadová štúdia: 08 / 2021

Múzeum Enza Ferrariho je prístupné z ulice Via Paolo Ferrari a z ulíc Via Fratelli Maserati a Via Giuseppe Soli vďaka ceste a chodníku pre peších (na fotografii). Najbližšia autobusová zástavka Piave sa nachádza 400 metrov juhozápadne od múzea. Najbližšie parkovacie miesto pri vstupe do múzea je vyhradené pre osoby ZŤP.

Rozptylový priestor pred budovou je vhodne dimenzovaný. Celý areál múzea je doplnený grafickým informačným systémom, ktorý je aplikovaný v exteriéri aj v interiéri budov. Presklená plocha múzea je tónovaná a doplnená slnolamami, vďaka čomu je vnímateľná aj pre osoby so zrakovým postihnutím. 

Hlavný vstup do múzea je bezbariérový s niveletou podlahy exteriéru aj interiéru v rovnakej výške. Vstupné dvere sú dvojkrídlové s automatickým posuvom, dostatočnou svetlou šírkou a priestorom na manévrovanie v interiéri aj exteriéri. Povrch pred vstupom do budovy je protišmykový, je zhotovený z dlažby, bez výrazným výškových rozdielov jednotlivých elementov. Povrch priestoru na manévrovanie v interiéri je taktiež protišmykový, tvorený čistiacou rohožou.

Celá vstupná hala je bezbariérovo prístupná, dostatočne dimenzovaná s množstvom prirodzeného aj umelého osvetlenia. Povrch podláh je rovný a prispôsobený na bezkolízny pohyb. Nachádza sa na ňom aj fragment informačného systému, ktorý určuje trajektóriu expozičnej trásy. Vstup do expozičného priestoru je bezbariérovo prístupný a vďaka farebnému kontrastu aj vnímateľný pre osoby so zrakovým postihnutím. 

Vo výstavnom priestore sa nachádza jediná expozičná trasa, ktorá je tvorená rampou navrhnutou v súlade s princípmi univerzálneho navrhovania, čím sa expozícia stáva prístupnou pre všetkých rovnako. Z pohľadu akustiky je expozičný priestor rovnako kvalitný.

Sklony rámp a vzdialenosti odpočívadiel sú v súlade s princípmi univerzálneho navrhovania. Po obvode  takmer celého expozičného priestoru sa na stene nachádzajú konzolové horizontálne vitríny, v ktorých sa nachádzajú historické dokumenty, tlačoviny a fotografie. Vitríny sú navrhnuté v súlade s princípmi univerzálneho navrhovania, nakoľko sprístupňujú exponáty návštevníkom rôznej výšky a vďaka voľnému priestoru na zasunutie stúpačiek a nôh sú exponáty komfortne vnímateľné aj pre osoby na vozíku.

Voľný priestor okolo všetkých exponátov je dostatočný a umožňuje ľahké manévrovanie aj pre osoby na vozíku. Konzolové platformy automobilov vyčnievajúce do priestoru nie sú zreteľne vnímateľné, nakoľko je kontrast tvorený iba ich tieňmi v závislosti od bodu nesvietenia. Hrany platformy sú však zaoblené, čím je maximalizovaná bezpečnosť pri kontakte s nimi. V rámci expozície je v pravidelných intervaloch premietaný dokumentárny film o živote Enza Ferrariho. 

V múzeu sa nachádza bezbariérová toaleta, ktorá spĺňa minimálne priestorové požiadavky. Zariaďovacie predmety, rovnako ako aj dvere sú navrhnuté a osadené v súlade s princípmi univerzálneho navrhovania. Počas návštevy bol vedľa klozetu osadený prebaľovací pult. V snahe o vytvorenie „rodinnej kabíny“ sa zminimalizoval manipulačný priestor vedľa klozetu čím sa klozet stáva nepoužiteľný pre osobu na vozíku.