späťPríspevok s názvom „European and Slovak Examples of Pop-up Theatres: Alternative Theatres Across Europe“ (Európske a slovenské príklady Pop-up divadiel: Alternatívne divadlá v Európe) publikovaný vo vedeckom periodiku AK Journals – Építés - Építészettudomány, indexovanom vo vedeckej databáze SCOPUS, Bupadest, 2021.
Príspevok sa zaoberá fenoménom tzv. nezávislých kultúrnych priestorov pre javiskové formy, ale aj iné druhy kultúrnych eventov. Nezávislé – v tomto prípade znamená, že uvedené zariadenia neboli zriadené verejnou inštitúciou a preto nie sú financované tradičným spôsobom. Tieto zariadenia hľadajú udržateľné formy financovania, fungujú prostredníctvom zapájania sa do grantových schém a na systéme dobrovoľníctva. Obmedzené množstvo financií predurčilo aj architektúru, ktorá takéto kultúrne centrá zastrešuje. Historické ruiny, zanedbané verejné priestranstvá, opustené priemyselné budovy – to sú bežné atribúty týchto zariadení, ktoré sa objavujú v celej Európe. Príspevok sa zaoberá prípadovými štúdiami troch zahraničných (NO99, Talin; Folly for a Flyover, Londýn; Bouda III, Praha) a jedného slovenského objektu (Stanica Žilina - Zárečie, Priestor S2). Je rozdiel medzi slovenskou alternatívou a tou zahraničnou, alebo ide o celosvetový fenomén s identickými charakteristikami? Príspevok sa zároveň zaoberá témou univerzálnej prístupnosti týchto zariadení pre všetkých ľudí na základe Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (UN, 2006).
Celý príspevok:
AKJournals, Építés - Építészettudomány (published online ahead of print 2021)
Siplane, Martin: NO99 (Slamené divadlo), Talin. 2011. Z hľadiska univerzálneho dizajnu je táto budova nevyhovujúca. Hlavný vstup tvorí pôvodné schodisko a bezbariérová trasa vedie poza objekt. Táto voľba je založená na citlivom prístupe návrhu k lokalite, no pre ľudí s odlišnými potrebami tvorí neprekonateľnú bariéru.
Vintiner, David: Folly For a Flyover, Londýn. 2011. Umiestnenie hlavných funkcií ako je kino, divadlo alebo sedenie pri vode na prízemí je určite z hľadiska prístupnosti plusom, no stále môžeme vidieť nedostatky v hornej úrovni objektu, ktorá umožňuje istý výhľad, no je prístupná len schodiskom a tým pádom iba určitej skupine ľudí. Absentujúca alebo nedostatočne riešená bezbariérovosť je javom, ktorý sa pri dočasných stavbách vyskytuje pomerne často.
Hoffelner, Petr: Bouda III, Praha. 2008. Zvolený tvar objektu, ktorý je zároveň iniciálami Národního Divadla pomáha v orientácii a v kombinácii s obrovským písmom na prednej stene návštevníka prirodzene navádza dovnútra. V interiéri objektu je situované schodisko sprístupňujúce sedenie pre divákov. Toto riešenie umožňuje sedenie pre osoby so zdravotným znevýhodnením len na najnižšej úrovni – t. j. v prvom rade hľadiska na jednej výškovej úrovni s javiskom.
Kolektív Stanica Žilina - Zárečie: Stanica Žilina - Zárečie, Priestor S2. 2009. Historické foto, v súčasnosti Priestor S2 po požiari už neexistuje. Posledný príklad najviac vyhovuje princípom univerzálneho dizajnu z pohľadu zrakovo alebo telesne znevýhodneného človeka. So zámerom vytvoriť priestor pre komunitu, priestor, kde nikto nebude vyčleňovaný, môžeme len špekulovať, či bezbariérovosť a vizuálna jednoduchosť objektu vznikla prirodzene počas návrhového procesu alebo bola jedným z dôležitých motívov návrhu.
