Dom pamäte

Casa della Memoria

Lokalita: Milano, Taliansko

Architekt: baukuh

Rok: 2015

Foto: Ing. arch. Michal Kacej

Dom pamäte je inštitúcia zameraná na kultúrne, výstavné, vedecké a vzdelávacie aktivity. Budova, v ktorej sídli, bola postavená na základe víťazného návrhu z dvojkolovej celonárodnej architektonickej súťaže mladých architektov do 40 rokov prebiehajúcej v roku 2011. Mesto Miláno sa touto stavbou hlási k hodnotám demokracie a slobody, o ktoré bojovalo v minulom storočí.

Kultúrne a verejné akcie organizované v Casa della Memoria sú bezplatné. Bohatý program výstav, konferencií, predstavení a čítaní celoročne napĺňa priestory na prízemí. Inštitúcia sa venuje hodnotám slobody a demokracie, ktoré sú základom nášho občianskeho života, je to pamätník na počesť tých, ktorí bojovali proti nacistickému fašizmu a na počesť obetiam terorizmu a masakrov v druhej polovici dvadsiateho storočia. Casa della Memoria je vedená Milánskym magistrátom a sídlia tu viaceré organizácie pripomínajúce si myšlienky boja za slobodu a demokraciu. 

Casa della Memoria má chrániť kolektívnu pamäť a uchovávať spomienky. Je nazvaný domom – Casa, hoci nie je skutočným domom, v ktorom sa býva. Toto označenie získal v prenesenom slova zmysle ako úkryt, škrupina, chránené miesto, ktoré kryštalizuje pamäť metropoly. Označenie dom potvrdzuje aj jeho výrazová monumentálnosť a archetypálna povaha architektúry odkazujúca na historické vzory lombardskej architektúry z tradičného režného muriva. 

Fasáda domu je pokrytá veľkými tehlovými mozaikovými obrazmi, ktoré zobrazujú nedávnu milánsku históriu. Ikonografický program bol starostlivo definovaný vedeckým výborom. Pozostáva z devätnástich portrétov anonymných milánskych občanov, ktoré naznačujú rozmanitosť ľudí, ktorí dávali život mestu v povojnovom období, a z ôsmich historických obrazov, ktoré zaznamenávajú osem dôležitých momentov v nedávnej histórii mesta, kedy išlo o zachovanie slobody. Plášť budovy je chápaný ako súčasný polyptych – zbierka obrazov pokúšajúca sa naznačiť komplexnosť a ideálnu jednotu milánskej kolektívnej pamäte. Obrazy na fasáde domu sú monumentálne a zároveň krehké. Z diaľky sa zdajú jasné, no pri priblížení sa k budove postupne strácajú svoju jasnosť a rozpadávajú sa. Rozplývajú sa ako niekedy hlasno proklamovaná pravda. 

Objekt je kompaktná budova – kváder pôdorysných rozmerov 20 x 35 metrov a výškou 17,5 metra. Tvarová a konštrukčná jednoduchosť budovy a zdanlivo hrubé, ale zároveň veľmi výtvarné riešenie materiality a detailov zohrali dôležitú úlohu v udržateľnosti nákladov na výstavbu.

V budove sú situované výstavné a viacúčelové priestory, archív, kancelárie a zázemie. Ústredným motívom priestoru je veľké, dominantné schodisko prepájajúce jednotlivé úrovne. Síce je situované v otvorenom priestore, ale zároveň má tesný hmotový kontakt na podlažia, ktoré prepája. Schodisko je svojou výraznou farebnosťou v kontraste voči prirodzenej farebnosti základnej materiality interiéru z betónu a bielych omietok. Hodnota archivovaných materiálov neumožňuje návštevníkom priamy prístup k dokumentom v archíve. Vzťah medzi návštevníkmi a archívom je založený na pohybe po točitom schodisku. Návštevník sa opakovane približuje k zbierke, aby sa od nej zase vzdialil, pričom vníma komplexný sled pohľadov na dokumenty v archíve a do zelene parku v lokálnych priehľadoch za nimi. 

Prípadová štúdia: 08 / 2021

Casa della Memoria je prístupná z ulíc Via Gaetano de Castillia a Via Federico Confalonieri. Najbližšia zástavka metra Isola sa nachádza 100 metrov severne od múzea, nie je však bezbariérovo prístupná. Najbližšia zastávka električky P.le Lagosta sa nachádza 400 metrov severne a sprístupňuje verejnú dopravu aj pre osoby na vozíku. V blízkosti budovy nie je žiadne vyhradené parkovacie miesto pre osoby ZŤP. 

Vstupy do budovy sú bezbariérové, tvorené dvojkrídlovými vstupnými dverami s automatickým posuvom, dostatočnou svetlou šírkou a priestorom na manévrovanie v interiéri aj exteriéri. 

Celý expozičný priestor sa nachádza na prízemí v úrovni podlahy exteriéru. Žltá hmota schodiska v strede obsahuje bezbariérový výťah, ktorým sa sprístupňujú kancelárske priestory a archív na vyšších podlažiach. 

Expozičný priestor je zo severnej strany ukončený multifunkčnou plochou, ktorá slúži najmä na prezentácie, prednášky a komunitné aktivity. Za ním sa nachádzajú technické priestory a hygienické zázemie objektu, oddelené od multifunkčnej plochy variabilnými paravánmi. 

Väčšina exponátov je nainštalovaná na zemi, alebo zavesená zo stropu. Absentujú tu však doplňujúce informácie k exponátom a zreteľnejšie zvýraznenie trás.

Na prízemí, v expozičnej časti múzea, sa nachádza toaleta, ktorá mala slúžiť ako bezbariérová. Jej vybavenie nasvedčuje snahe o vytvorenie bezbariérovej toalety, nakoľko jej však predchádza úzka predsieň, dvere sa otvárajú smerom dovnútra do priestoru toalety a vedľa klozetu nie je dostatočný voľný priestor na manévrovanie a zastanie vozíka, ale umývadlo, nejedná sa o skutočne bezbariérové riešenie hygieny.