Campus Wirtschaftsuniversität Wien

Autori realizácie : BUSarchitektur (masterplan), Atelier Hitoshi Abe, CRAB studio, Estudio Carme Pinós, NO.MAD Arquitectos, Zaha Hadid Architects,

Miesto realizácie:  Welthandelsplatz 1, Prater - Viedeň, Rakúsko

Čas začiatku a ukončenia realizácie: 2008-2012

Verejný priestor v novom areáli viedenskej Ekonomickej univerzity (Campus Wirtschaftsuniversität - WU) je vymedzený budovami viacerých fakúlt. Ich autormi sú renomované zahraničné a domáce ateliéry.

Verejný priestor je navrhnutý ako živý, mestský priestor, akási univerzitná pešia zóna.  Okrem objektov školských stavieb, knižnice sú tu aj malé obchodíky, kaviarne a veľké množstvo oddychových exteriérových priestorov pre 25 000 študentov. V novom areáli univerzity sú uplatnené princípy tvorby bezberiérového prostredia a to ako v exteriéroch, tak aj v interiéroch budov. 

Prístupová trasa do areálu vedie od zastávok metra Messe-Prater a Krieau, od zastávok pozemnej hromadnej dopravy autobusov, ktoré sú umiestnené na obvodových komunikáciách okolo campusu : Südportalstrasse, Austellungsstrasse, Trabrennstrasse. V blízkosti sa nachádzajú dva parkovacie domy. Časť verejného priestoru tvorí "Plateau", pod ktorým sú umiestnené odstavné plochy s výťahmi a schodiskami ústiacimi do verejného priestoru. V tesnej nadväznosti na výťah sú umiestnené parkovacie miesta pre ZŤP užívateľov. Vstupy do areálu sú situované na viacerých miestach. Sú spoločné pre všetkých prichádzajúcich a odchádzajúcich návštevníkov, študentov (1. a 7. princíp).

Súčasťou verejného priestoru sú pobytové zóny rôzneho charakteru (umelý kopec, lehátka...), exteriérové sedenia, plochy rôznych foriem zelene a vodné plochy. Ich riešenie vyhovuje všetkým skupinám užívateľov a umožňuje aj flexibiltu užívania (2. princíp).

Tvar obrysu verejného priestoru je nepravidelný, daný voľným situovaním budov, ktoré nevytvárajú pevnú stavebnú čiaru. Vhodné je tiež riešenie povrchu prístupového chodníka so zakomponovaným bezškárovým pruhom (6.princíp). Toto riešenie umožňuje bezproblémový, plynulý a komfortný pohyb ľuďom s kočíkmi, vozíkmi, chodítkami a podobne. Areál je dobre priechodný v priečnom smere (princíp mesta krátkych vzdialeností).

V rámci nepravidelného tvaru pôdorysu verejného priestoru je ľahko identifikovateľná pozdĺžna pešia trasa (3. princíp). Zrakovo postihnuté osoby majú k dispozícii vlastný informačný systém. Vodiace línie v exteriéri kompaktne prechádzajú až do interiéru, napr. do auly, kde sa predpokladá, že aj prednášateľ môže byť ZŤP osobou. V línii dominuje hapticky a vizuálne kontrastná umelá vodiaca línia. Jej plastický efekt je vytvorený dodatočným frézovaním. Jedna zo zafrézovaných drážok vodiacej línie je vyfarbená na bielo. Farebné odlíšenie je ale pomerne málo farebne kontrastné (biela a svetlo okrová farba). V čase ostrého svetla plasticitu drážok zvýrazňuje tieň. Ale v čase šera je čiara slabšie vnímateľná. Zafarbenie len jednej drážky tiež nenapomáha zvýrazniť vnímanie línie. 

Verejný priestor je vyložený veľkoformátovou dlažbou s výbornou pochôdznosťou (6.princíp). V priečnom smere je špára priebežná a v pozdĺžnom striedavá, čo podporuje vnímanie vodiacej línie. 

Táto decentná biela čiara sa tiahne celým priestorom a ako umelá vodiaca línia je aplikovaná aj tam, kde sa ponúkalo využiť prirodzenú vodiacu líniu (dotyk pešieho priestoru s trávnikom, parter budov). Mohli by sme ju nazvať aj urbanistickou kompozičnou osou tohto komplexu. V kolmom smere z nej odbočujú vodiace línie k vstupom do jednotlivých objektov, kde nadväzujú na systém interiérových vodiacich línií. Podobne sú na túto hlavnú vodiacu „os“ napojené aj vodiace línie k prekrytým objektom vstupov/výstupov z podzemných parkovísk.

Z obrázku vyššie je zrejmé vedenie umelej vodiacej línie priestorom. V tomto prípade, z dôvodu použitia slnolamov na fasáde, nie je možné využiť  styk fasády s terénom ako prirodzenú vodiacu líniu. Taktiež pozvoľné prerastanie zelene do chodníka zamedzuje vytvoreniu prirodzenej vodiacej línie.  Za zváženie stojí úvaha zatienenia vodiacej línie. Aj keď vrhnutý tieň budovy je na chodníku len v časti dňa, dala by sa dĺžka zatienenia predĺžiť, ak by bola línia bližšie k fasáde.

Terénne hrany, stupne, rampy sú viditeľne označené bielou farbou. Schody tvoria betónové štokované stupne (protišmyková úprava) s bielymi signalizačnými pásmi na podstupnici aj nášľapnici. Horná podesta je v kontakte so stupňami opatrená varovným pásom, ktorého farebnosť (až na absenciu bieleho pásika) a technika prevedenia spôsobujú, že splýva s vodiacou líniou. Madlá zábradlí presahujú ortogonálny priemet schodiska. Problematický môže byť aj ostrý tvar madla pri nástupe. Ideálnym riešením by bolo, ak by nad prvým stupňom zhora a posledným zdola bola situovaná odtoková štrbina.

Zaujímavosťou je, že v jednom mieste hrana výškového rozdielu v dĺžke cca 50m nie je vybavená schodmi ani rampou, ale múrikom. Upozornenie na túto hranu – ktorá má cca 45 cm výšku a dobre slúži na sedenie – je realizované širším varovným bielym pásom. Napriek tomu pri väčšej nepozornosti tu môže prísť k úrazu. Vhodné protiopatrenia :

a) zábradlie odsadené od hrany, aby sa dalo sedieť,

b) oddelenie záhonom zelene (napr. stromy a štrk v inej polohe) .

Na prekonanie exteriérových výškových rozdielov sa používajú rampy, ktoré sú potrebným doplnkom ku schodom, takže ľudia si môžu vybrať vhodnú trasu (2.princíp). Farebne je rampa z rovnakého materiálu ako „vodorovné“ plochy, rozdiel je v klade dlažobných tvárnic, ktorý je periférne ťažšie postihnuteľný a splýva s okolím. Spodná aj horná hrana rampy sú opatrené bielym varovným pásom bez plastického zvýraznenia. Na zábradlí absentuje spodná vodiaca tyč.

Jeden z vodných prvkov je navrhnutý ako plytká vodná plocha, ktorej „brehy“ tvoria šikmé plochy. Keďže ide o miesto, kde by mohlo prísť k pokĺznutiu, je toto rozhranie pochôdznej a nepochôdznej plochy okrem rozdielu farebnosti povrchov zvýraznené (dodatočne ?) bielym pásom.

Okrem vodiacich línií (informácia o trase pohybu) je priestor vybavený informačnými tabuľami (orientačná schéma, šipky) a upozornením v dlažbe.

V priestoroch sú inštalované informačné prvky s braillovým písmom, ktoré súčasne slúžia ako mobiliár - sedacie prvky. K týmto informačným tabuliam nevedú navádzajúce línie a tvar prvkov môže byť problémový pre ich detekovanie metódou bielej palice.

Zatienenie a ochladzovanie priestoru považujeme v dobe globálneho otepľovania za integrálnu súčasť univerzálnosti verejného priestoru. Prehriatý verejný priestor odraďuje od jeho užívania. Tvorbu tieňa v priestore campusu okrem samotných objektov ponúkajú vysadené stromy. Previs konzol budov, z dôvodu ich vysokého osadenia, nie je možné využiť ako tieniaci prvok.

V prostredí sú vysadené parkové stromy - Platany, ktoré sú vyviazané do vodorovnej koruny. Časom  táto koruna vytvorí nad terénom „slnečník“. Je predpoklad, že po dovŕšení ich rastu vznikne solídna zatienená plocha (vhodné napr. pre umiestnenie mobilných lavičiek). V súčasnosti v  priestore by bolo vhodné umiestniť tieniace prvky formou slnečníkov alebo špeciálnej tieniacej konštrukcie.

Zaujímavosťou verejného priestoru, ktoré majú vplyv na ochladenie priestoru a na jeho mikroklímu sú vodné plochy. Z ekologického hľadiska sú súčasťou zberu dažďovej vody zo spevnených plôch a budov.  

Bezpečnosť a orientácia v priestore je vďaka dobrej koncepcii osvetlenia zabezpečená aj vo večerných hodinách. Zhromažďovacie priestory sú nasvetlené pomocou stĺpových svietidiel, schody a rampy pomocou svietidiel zabudovaných pod madlom. Nevýhodou tohto spôsobu je nerovnomernosť osvetlenia stupňov. Svetlo priestoru poskytuje aj parter budov. Osvetlenie priestoru nie je rovnomerné. Biely pásik vodiacej línie je večer ťažšie vnímateľný. Je otázkou, či by táto vodiaca línia nemohla byť riešená ako svietiaca čiara alebo zvýraznená pomocou svetelných bodov - malých svetielok v dlažbe. Línia by bola jednoznačne definovaná a pri pohybe priestorom by sa tak zvýraznila aj idea prirodzenej vodiacej osi.

Jeho súčasťou sú aj verejne prístupné priestory architektonického parteru budov. Výšková úroveň podlahy interiéru prízemia a povrchu v exteriéri je na rovnakej kóte. To umožňuje bezbariérový a bezkolízny vstup do budov. Vodiace línie prechádzajú kontinuálne z exteriéru do interiéru cez vestibul do posluchární a k ich laviciam až po katedru prednášateľa.

Na riešenie exteriérovej fasády jedného z objektov boli použité prvky Cor-Ten ("hrdzavé"), ktoré  nie sú až tak stabilné a výrazné stopy hrdze sú badateľné na dlažbách. Je pravdepodobné, že časom budú tieto stopy tmavšie a osoby s poruchami zraku si môžu vzniknuté línie mylne vysvetliť ako vodiace línie.

foto: Bohumil Kováč

Terénny prieskum Bohumila Kováča

CAMPUS WU Masterplanung einer vision - Busarchitektur